Mnohí sa ma pýtajú, prečo som zmenila štýl mojej tvorby. Prečo som tak úspešnú kolekciu hudobníkov na plátne vymenila za kreslené krásky na papieri. Dôvodov je viac, ale ten prvý je jednoduchý. Mala som chuť sa posunúť niekde inde, ďalej.
Hľadala som niečo, čo by ma oslovilo a opantalo natoľko, že by som zabudla na realitu. Tak to bolo aj s hudobníkmi. Prvé obrazy som maľovala bez prestávky, bez dychu, bez jedla a pitia. Potom, keď sa začali predávať a bol po nich dopyt, maľovala som ich na objednávku. To už ma tak nepohlcovalo a ja som mala pocit, že robím ako na páse. Míňali sa mi pomaly nápady a ja som už nemala chuť tvoriť. Našťastie, alebo nanešťastie, som sa musela na istý čas zaobísť bez ateliéru a tak som nemala kde maľovať. Tak som začala kresliť doma.
Najskôr iba čiernym perom malé obrázky. Zeentagle. Postupne sa to menilo na farebnejšie a väčšie obrazy. Dokupovala som si viac a viac špeciálnych pier a papierov. Až sa z toho stala opäť vášeň, keď pri kreslení nemusím jesť ani piť a čas mi neuveriteľne rýchlo plynie. Teším sa na každú novú krásku. Každou čiarkou sa menia, tvarujú až ožijú. Samozrejme, že keď budem opäť svoj ateliér, vrátim sa aj k hudobníkom. Ale už teraz viem, že sa budem snažiť spojiť zeentagle s olejomaľbou a dať to na plátno. Už sa neviem dočkať prvej kolekcie, ktorú vám predstavím.
